Na Slovensku je 1. november od roku 1994 dňom pracovného pokoja. Cirkev a
veriaci si v tento deň spomínajú a modlia sa za všetkých svätých, ale
aj za predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a
čestným životom a vedeli sa obetovať za iných. Cirkev oddávna spája s
týmto sviatkom nádej na vzkriesenie. Duchovní zvyčajne pripomínajú, že
tento deň má byť dňom radosti a nádeje, nie strachu či smútku.
Počas Sviatku všetkých svätých sa v čase mimo koronakrízy
okrem svätých omší v kostoloch môžu konať na cintorínoch omše a
pobožnosti za zosnulých.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď
pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský
chrám všetkých Bohov, tzv. Panteón a zasvätil ho Panne Márii
a všetkým svätým mučeníkom. Neskôr pápež Gregor III. (731 - 744) zmenil
slávenie všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv.
Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Pamiatku zosnulých zaviedol v roku 998 opát Odilo v benediktínskom
kláštore Cluny. Prvého novembra večer začali vyzváňať a spievať žalmy za
mŕtvych a na druhý deň slúžiť veľkú zádušnú omšu. Tento zvyk sa čoskoro
rozšíril v celej západnej cirkvi. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho
milosrdenstva ľudia na cintorínoch zapaľujú sviečky.